O škole
Základná škola Poša 251 bola znovu otvorená po absencii základnej školy v obci 1. septembra 1991. V prvých rokoch existencie školy bola na škola dvojtriedna s 1. a 2. ročníkom. Postupne boli pridané aj 3. a 4. ročník, čím sa škola stala základnou školou s 1. až 4. ročníkom.
Škola sa riadi inovovaný školským vzdelávacím programom, ktorý vstúpil do platnosti 1. septembra 2015.
Základná škola s materskou školou Poša 251
094 21 Poša
Inovovaný školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ
Vzdelávací program
Stupeň vzdelania: ISCED 1
Dĺžka štúdia: 4 roky
Vyučovací jazyk: slovenský
Študijná forma: denná
Druh školy: štátna
Predkladateľ:
Názov školy: Základná škola s Materskou školou
Adresa: Poša 251
IČO: 42381321
Riaditeľ školy: Mgr. Miloslava Lipková
Koordinátor pre tvorbu ŠkVP: Mgr. Miloslava Lipková
Ďalšie kontakty: 057/4881581
Zriaďovateľ:
Názov: Obec Poša
Adresa: Obecný úrad Poša
Kontakty: Ing. Peter Matta – starosta obce
Platnosť dokumentu od 1. septembra 2015
Podpis riaditeľa školy:
OBSAH
Úvod
1 Všeobecná charakteristika školy
1. 1 Veľkosť školy
1. 2 Vybavenie školy
1. 3 Charakteristika pedagogického zboru
1. 4 Organizácia prijímacieho konania
1. 5 Dlhodobé projekty
1. 6 Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi
2 Všeobecné ciele výchovy a vzdelávania
3 Stupeň vzdelania
4 Profil absolventa
5Vzdelávacie oblasti a prierezové témy
5.1 Vzdelávacie oblasti
5.1.1 Jazyk a komunikácia
5.1.2 Matematika a práca s informáciami
5.1.3 Človek a príroda
5.1.4 Človek a spoločnosť
5.1.5 Človek a hodnoty
5.1.6 Človek a svet práce
5.1.7 Umenie a kultúra
5.1.8 Zdravie a pohyb
5.2 Prierezové témy
5.2.1 Osobnostný a sociálny rozvoj
5.2.2 Výchova k manželstvu a rodičovstvu
5.2.3 Environmentálna výchova
5.2.4 Mediálna výchova
5.2.5 Multikultúrna výchova
5.2.6 Regionálna výchova a ľudová kultúra
5.2.7 Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
5.2.8 Ochrana života a zdravia
6 Vzdelávacie štandardy
7 Vnútorný systém hodnotenia
8 Inovovaný školský učebný plán
9 Osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno -vzdelávacími potrebami
9. 1 Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením
9.2 Výchova a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
9.3 Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním
10 Povinné materiálno -technické a priestorové zabezpečenie
11 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
|
|
Zaznamenanie inovácie, zmeny, úpravy |
Inovovaný ŠkVP |
od 01. 09. 2015 |
Platí pre 1. ročník |
Inovovaný ŠkVP |
od 01. 09. 2016 |
Platí pre 1. a 2. ročník |
|
od 01.09.2017 |
Platí pre 1. - 3. ročník |
|
od 01. 09. 2018 |
Pla[í pre 1. - 4. ročník |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Úvod
Školský vzdelávací program predstavuje záväzný školský rámec pre primárne vzdelanie – 1. stupeň základných škôl. Reprezentuje druhú úroveň dvojúrovňového modelu vzdelávania.
Školský vzdelávací program (ďalej „ŠkvP“) vychádza z demokratických a humanistických hodnôt spoločnosti. Na ich základe vymedzuje vzdelávacie štandardy poskytovaného vzdelávania v cieľovej, výkonovej a obsahovej rovine, ktoré tvoria východisko k osvojovaniu a rozvíjaniu funkčných kompetencií žiakov. Prostredníctvom vzdelávacích oblastí a prierezových tém preferuje vo výučbe medzipredmetový prístup, teda kooperáciu v rámci jednotlivých učebných predmetov v danej vzdelávacej oblasti a tiež medzi rôznymi oblasťami. Súčasne s týmto prístupom podmieňuje svoju realizáciu uplatňovaním motivačných učebných postupov a vytváraním podporujúcej sociálnej klímy v škole. Kladie dôraz na kvalitu školy, ktorá uplatňuje vonkajšie a vnútorné vyhodnocovanie svojich programov, procesov a výsledkov.
Cieľom ŠkvP je podporovať také kognitívne činnosti, ktoré sú vyjadrené pojmami, ako je vlastné aktívne objavovanie, hľadanie, skúmanie, pátranie, zisťovanie niečoho nového, napríklad výsledkov pokusu alebo experimentu, interpretácie či vytvárania rôznorodých verbálnych, obrazových a grafických textov, ktoré tvoria sociálny a kultúrny svet.
Vytváranie uvedených kognitívnych činností možno všeobecne zhrnúť najmä do týchto oblastí výchovy a vzdelávania:
· rozvíjať schopnosti žiakov vedieť a chcieť sa učiť;
· posilňovať sebadôveru žiakov v riešení problémov, ktoré sú spojené s učením;
· viesť žiakov k aktívnemu občianstvu;
· podieľať sa na vymedzovaní hodnôt slušného a morálneho človeka.
Školský vzdelávací program uvádza tiež základné materiálno -technické a priestorové podmienky na zabezpečenie procesu vzdelávania a požiadavky na vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Umožňuje využívanie schválených výsledkov experimentálneho overovania.
1 Všeobecná charakteristika školy
1.1 Veľkosť školy
Základná škola Poša 251 je štvortriedna ZŠ s 1. až 4. ročníkom, jedným oddelením školského klubu detí a jednou triedou MŠ, ktorá sa riadi svojim ŠkVP pre ISCED 0. Kapacita školy je 80 žiakov, ktorí sa učia v štyroch triedach, z toho je jedna trieda od školského roku 2012-13 zriadená v budove MŠ.
Škola je umiestnená na okraji obce, kde je dostatok zelene a priestoru pre žiakov na pobyt vonku.
1.2 Charakteristika žiakov
Školu navštevujú žiaci z obce Poša, z ktorých sú všetci žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí žijú v rómskej osade.
1.3 Charakteristika pedagogického zboru
V škole pracujú šiesti pedagogickí zamestnanci a jedna asistentka učiteľa. Všetci zamestnanci spĺňajú požadované kvalifikačné predpoklady pre svoje pracovné zaradenie. Aj naďalej si rozširujú vzdelanie podľa potreby školy – štúdium špeciálnej pedagogiky, cudzieho jazyka, etickej výchovy.
1. 4 Organizácia prijímacieho konania
Do 1. ročníka sú žiaci prijímaní z materskej školy zápisom, ktorý sa bude konať v mesiaci apríl. Po konzultácii s materskou školou vyžadujeme pedagogicko–psychologické vyšetrenie žiakov, ktorí by mohli mať problémy s adaptáciou a so zvládnutím učiva 1. ročníka. Udeľovanie odkladu školskej dochádzky je sporadické, preferujeme u slabších žiakov absolvovanie 1. ročníka, lebo MŠ nenavštevujú pravidelne.
1. 5 Dlhodobé projekty
Každoročne uskutočňujeme aj školské protidrogové programy, program na ochranu zdravia detí, proti obezite, športové projekty v spolupráci so susednými školami.
1. 6 Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi
Spolupráca s rodičmi je hlavne na rodičovských združeniach, ktoré sa konajú 4-krát v školskom roku. Rada školy pozostáva zo sedem členov – 2 pedagogickí zamestnanci, nepedagogický zamestnanec, 2 poslanci obecného zastupiteľstva, 2 rodičia. Rada školy zasadá 4-krát v roku. Škola organizuje v spolupráci s rodičmi kultúrne a športové podujatia. Spolupráca s Centrom pedagogicko-psychologickej poradenstva je pravidelná, nakoľko si to vyžadujú začlenení žiaci. Škola spolupracuje so psychológom a špeciálnym pedagógom z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva pri diagnostikovaní žiakov.
2 Všeobecné ciele výchovy a vzdelávania
Ciele výchovy a vzdelávania predstavujú spoločný základ pre konkretizované predmetové ciele a špecifické ciele prierezových tém, ktoré sa majú vzdelávaním naplniť. Na 1. stupni sa vyvážene venuje pozornosť nielen kognitívnym a intelektuálnym aspektom vzdelávania, ale rovnocenne aj sociálnemu a emocionálnemu rozvoju žiakov. Uvedené hľadisko sa premieta do všeobecných cieľov vzdelávania:
· vytvárať u žiakov základy gramotností prostredníctvom rozvíjania kľúčových kompetencií;
· poskytovať každému žiako vi mnohostranné možnosti na vlastné objavovani a skúmanie najbližšieho
sociálneho, prírodného a kultúrneho prostredia;
· viesť žiakov k poznávaniu a postupnému využívaniu svojich individuálnych predpokladov a
efektívnych spôsobov vlastného učenia sa;
· rozvíjať kognitívne schopnosti žiakov aktívnym riešením problémov samostatne a v skupinách a vytvoriť tak
u nich základy pre tvorivé a kritické myslenie;
· rozvíjať sociálne kompetencie a podporovať prosociálne správanie žiakov;
· viesť žiakov k zodpovednému aktívnemu prístupu k ochrane a upevňovaniu svojho zdravia;
· viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných ľudí.
3 Stupeň vzdelania
Primárne vzdelanie žiak získa úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy, žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.
4 Profil absolventa
Absolvent primárneho vzdelávania má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej,
kultúrnej a mediálnej gramotnosti, ktoré sa budú postupne rozvíjať v rámci nižšieho stredného stupňa vzdelávania.
Na veku primeranej úrovni disponuje nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami:
· pozná a uplatňuje účinné techniky učenia sa;
· vyjadruje sa súvisle písomnou aj ústnou formou, v materinskom, štátnom jazyku;
· rozumie najzákladnejším slovným spojeniam v anglickom jazyku a dokáže ich používať;
· využíva základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách;
· vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa, pozná riziká spojené s využívaním
internetu a médií;
· získa základy uplatňovania kritického myslenia pri práci s informáciami;
· dokáže aplikovať osvojené prírodovedné a spoločenskovedné poznatky vo svojej činnosti, v starostlivosti o seba
a druhých ;
· rozpozná v škole a vo svojom najbližšom okolí určitý problém, premýšľa o jeho príčinách a vie navrhnúť riešenie
podľa svojich vedomostí a skúseností;
· váži si seba i druhých, dokáže ústretovo komunikovať a spolupracovať;
· správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám;
· má vzťah ku kultúrno-historickému dedičstvu, ľudovým tradíciám a umeniu, s ktorými sa stretáva vo svojom živote;
· dokáže byť tolerantný, snaží sa pochopiť druhého, pozná a toleruje jeho kultúru, tradície, spôsob života ;
· Uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, rešpektuje práva iných.
K rozvoju kompetencií prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, rôzne aktivity uskutočňované vškole, ale aj v mimovyučovacej a mimoškolskej činnosti.
5 Vzdelávacie oblasti a prierezové témy
5.1 Vzdelávacie oblasti
Vzdelávacie oblasti sú okruhy, do ktorých patrí problematika príbuzných vyučovacích predmetov. Zabezpečujú nadväznosť
a previazanosť obsahu jednotlivých vyučovacích predmetov patriacich do konkrétnej oblasti. Umožňujú rozvíjanie
medzipredmetových vzťahov .
Vzdelávacie oblasti a príslušné predmety pre ŠkVP pre 1. stupeň základnej školy:
Vzdelávacia oblasť
|
Predmety |
Jazyk a komunikácia
|
Slovenský jazyk a literature Anglický jazyk
|
Matematika a práca s informáciami
|
Matematika Informatika
|
Človek a príroda
|
Prvouka Prírodoveda
|
Človek a spoločnosť
|
Vlastiveda
|
Človek a hodnoty
|
Etická výchova Náboženská výchova
|
Človeka svet práce
|
Pracovné vyučovanie
|
Umenie a kultúra
|
Výtvarná výchova Hudobná výchova
|
Zdravie a pohyb
|
Telesná a športová výchova Pohybová príprava
|
|
|
5. 1 1 Jazyk a komunikácia
Vzdelávaciu oblasť Jazyk a komunikácia tvoria učebné predmety zahrnuté do troch skupín, a to vyučovacie jazyky, druhý jazyk (slovenský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, jazyk národnostnej menšiny a literatúra) a anglický jazyk .
Spoločným menovateľom oblasti je jazyk, ktorý sa chápe ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohat enia človeka, ako nástroj myslenia a komunikácie a ako prostriedok vyjadrovania emócií. Vzdelávanie preto vedie k vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku na získavanie a odovzdávanie informácií, k zvyšovaniu jazykovej kultúry ústnych i písomných jazykových prejavov žiakov a k rozvíjaniu čitateľských kompetencií zameraných na príjem textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu a hodnotenie. Špecifickou zložkou vyučovacích jazykov a druhého jazyka je literatú ra, ktorej základom je postupné rozvíjanie čitateľských kompetencií od úrovne naivného čitateľa k čítaniu s porozumením.
Podstatou oblasti je súhrn predmetových kompetencií, ktoré umožňujú výrazne posilniť komunikačno -zážitkový model vyučovania a naopak os labujú tendenciu obsiahnuť školskú podobu vedných disciplín.
5.1.2 Matematika a práca s informáciami
Matematika na 1. stupni základnej školy rozvíja u žiakov matematické myslenie, ktoré je potrebné pri riešení rôznych problémov v každodenných situáciách , pripravuje ich na samostatné získavanie a aplikáciu poznatkov. Na veku primeranej úrovni rozvíja logické a kritické myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémových úloh (aj v spolupráci v skupine) a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.
Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov umožní všetkým žiakom na 1. stupni získať základy digitálnej gramotnosti. Cieľom je zoznámiť sa s používaním počítača a možnosťami jeho využitia v každodennom živote. Prostredníctvom aplikácií primeraných veku žiaci získa jú základné zručnosti v používaní počítača. Využitím vhodných tém z ostatných predmetov sa zoznámia s možnosťami kreslenia, trénovania počítania, písania a ďalšími najtypickejšími druhmi aplikácií.
5.1.3 Človek a príroda
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda obsahuje problematic vzdelávania spojenú so skúmaním prírody. V tejto oblasti žiaci dostávajú príležitosť poznávať prírodu ako systém, ktorého súčasťou sú vzájomné premeny. Na takomto poznaní je založené aj pochopenie dôležitosti prírodnej rovnováhy pre existenciu živých sústav, vrátane človeka. Prírodovedné predmety svojím činnostným a bádateľským charakterom výučby umožňujú žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam prírodných procesov, a tým si uvedomovať aj užitočnosť prírodovedných poznatkov a ich aplikáciu v praktickom živote.
Cieľom vzdelávania prostredníctvom obsahu tejto oblasti je porozumieť prírodným aspektom vplývajúcim na život človeka a vedieť vysvetliť prírodné javy vo svojom okolí, zaujímať sa o prírodu a dianie v nej, získavať informácie o prírode a jej zložkách nielen z rôznych zdrojov, ale najmä prostredníctvom vlastných pozorovaní a experimentov.
Postupné objavovanie sveta žiakmi je predmetom prírodovedy, ale aj prvouky prostredníctvom jej prírodovednej časti.
5.1.4 Človek a spoločnosť
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť obsahuje problematiku spojenú s postupným utváraním predstáv o priestore (bezprostredné miesto života) a čase (ročné obdobie, historické obdobie). Ži aci sa oboznamujú so spoločenským prostredím. Všímajú si svoje okolie, ľudí, kultúru, históriu, a to všetko vo vzájomných väzbách. Vytvára sa v nich záujem o krásy prírody , aj ľudské diela v blízkom či vzdialenejšom okolí. V tomto veku sú žiaci prirodzene zvedaví, hľadajú príčiny fungovania spoločnosti. Postupné oboznamovanie sa so spoločenskými javmi sa realizuje spôsobom, ktorý u žiakov rozvíja aj procesuálnu stránku objavovania a skúmania.
Dôležité je, aby žiak vnímal zmeny vo svojom okolí, pochopil ich a snažil sa ich vysvetliť. Výučba je postavená na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie problémov na základe osobných skúseností žiakov a úrovne ich kognitívnych schopností. Vzdelávacie činnosti sú zamerané na podnecovanie zvedavosti a skúmanie javov v bezprostrednom okolí žiaka. Postupné objavovanie sveta žiakmi je predmetom nielen vlastivedy, ale aj prvouky (spoločenskovedná časť). Vytvorenie spoločného predmetu, spájajúceho prírodovednú a spoločenskovednú zložku, však podporuje také tematické aktivity, v ktorých sa rozvíjajú vedomosti a spôsobilosti v oboch vzdelávacích oblastiach.
5.1.5 Človek a hodnoty
Hlavnou úlohou tejto vzdelávacej oblasti je aktívne sa podieľať na formovaní osobnosti žiakov s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a univerzálne ľudské hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale účinne podporuje pochopenie a zvnútornenie mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade.
Obsah vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty sa v primárnom vzdelávaní realizuje v povinne voliteľných vyučovacích predmetoch etická výchova alebo náboženská výchova/náboženstvo .
Predmet etická výchova sa zameriava na výchovu k prosociálnosti. Zvlášť dôležité na tomto stupni vzdelávania je venovať potrebný čas rozvíjaniu sebaúcty žiakov a úcty k iným, rozvoju sociálnych zručností orientovaných na interpersonálne vzťahy žiakov a na zvyšovanie ich odolnosti voči negatívnym sociálno-patologickým, či amorálnym vplyvom, ktoré stále viac zasahujú nižšie vekové kategórie žiakov.
Základným cieľom predmetu náboženská výchova/náboženstvo, je pomôcť žiakovi zodpovedne myslieť, emocionálne sa prejavovať a správať vzhľadom na osobne žité náboženstvo a vieru. Predmet napomáha rozvíjať vzťah k Bohu, reflektuje otázku významu sveta, zmyslu a hodnoty života a noriem konania človeka a dáva odpoveď na základe zjavenia a viery cirkvi. Umožňuje urobiť osobné rozhodnutia vo vzťahu k iným konfesiám a náboženstvám, podporuje pochopenie a toleranciu voči rozhodnutiam druhých. Motivuje k osobnému náboženskému životu a k zodpovednému konaniu v cirkvi a v spoločnosti.
5.1.6 Človek a svet práce
V primárnom vzdelávaní vzdelávacia oblasť obsahuje návrhy pracovných činností a pracovných postupov, ktorými sú žiaci vedení k získaniu základných zručností z rôznych oblastí ľudskej práce. Do vzdelávacej oblastí patrí vyučovací predmet pracovné vyučovanie , ktorý sa zameriava na vytváranie praktických pracovných návykov žiakov, čím sa dopĺňa ich základné vzdelanie. Žiaci sa tak stretávajú s dôležitou zložkou nevyhnutnou pre uplatnenie sa človeka v reálnom živote a na trhu práce. Spoznávajú a využívajú technické materiály, konštruujú, spoznávajú základy stravovania a prípravy jedál, ľudové tradície a remeslá, povolania a získavajú prvé skúsenosti zo sveta práce.
5.1.7 Umenie a kultúra
Vzdelávacia oblasť vytvára priestor pre pochopenie významu kultúry a umenia v živote človeka a spoločnosti. Učí žiaka vnímať a chápať hodnoty umenia, kultúry a kultúrnej tradície a vyjadrovať sa rôznymi umeleckými prostriedkami vizuálneho, d ramatického, hudobného umenia, písaného a hovoreného slova. Primerane veku formuje samostatné a zodpovedné postoje žiakov k súčasnej kultúrnej ponuke, rozvíja ich kritické myslenie najmä vo vzťahu k masmédiám. Prostredníctvom tematických celkov zameraných na kultúrnu tradíciu a dedičstvo sa žiak oboznamuje s kultúrnou tradíciou svojho regiónu, národa, krajiny, čím sa u neho rozvíja povedomie kultúrnej identity, ale súčasne aj interkultú ne kompetencie. V primárnom vzdelávaní je cieľ om kontinuálne rozvíjať vrodené a prirodzené predpoklady žiakov a pozitívne stimulovať sklony k hravosti a spontánnosti. Obsah vzdelávacej oblasti je realizovaný prostredníctvom vyučovacích predmetov výtvarná a hudobná výchova.
Výtvarná výchova vedie žiaka k spoznávaniu súčasného umeleckého vyjadrovania sveta, vizuálnej kultúry a kultúrnej tradície svojho regiónu, národa a krajiny. Obsah predmetu je členený do tematických celkov, ktoré kladú dôraz na rozvoj predstavivosti a fantázie, pozorovacích a vyjadrovacích schopností a zručností pri práci s nástrojmi a materiálmi. Prostredníctvom tvorivých výtvarných činností a aktivít žiak získava príležitosti na uplatnenie fantázie a predstavivosti, a tým aj priestor pre vlastnú sebarealizáciu.
Hudobná výchova prostredníctvom hudobných činností rozvíja základné hudobné kompetencie žiaka a usiluje sa o vytvorenie kladného vzťahu k hudbe a hudobnému umeniu.
5.1.8 Zdravie a pohyb
Vzdelávacia oblasť poskytuje v primárnom vzdelávaní žiakom priestor na pohybové vyjadrenie sa a osvojenie si základných pohybových zručností, využiteľných v pohybových aktivitách vo voľnom čase.
Oblasť sa zameriava na základné informácie súvisiace so zdravým spôsobom života, starostlivosťou o svoje zdravie a pohybovou aktivitou. Realizuje sa vyučovacím predmetom telesná a športová výchova, ktorého najdôležitejším poslaním je vytváranie vzťahu k pravidelnej pohybovej aktivite ako k nevyhnutnému základu zdravého životného štýlu. Telesná a športová výchova využíva široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, k formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie. Prostredníctvom pohybu – pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňuje motorický vývin žiakov. Dôraz sa kladie na individuálne dispozície žiakov, ktoré by mali byť zohľadnené pri plánovaní obsahu, ako i pri hodnotení žiakov. Dôležité je motivovať žiakov k dosiahnutiu individuálnych zlepšení vo svojej pohybovej výkonnosti pri rešpektovaní vlastných individuálnych predpokladov.
5.2 Prierezové témy
Rýchlo sa meniaca realita súčasnej globalizovanej spoločnosti, s novými technológiami a sociálnymi zmenami ovplyvňuje postoje, hodnotový systém žiakov a ich konanie. Táto skutočnosť sa musí odraziť aj vo vzdelávaní. Vhodným prostriedkom na to sú prierezové témy, ktoré sa svojím obsahom a výchovným zameraním premietajú do vymedzených vzdelávacích oblastí, dopĺňajú ich, prepájajú ich obsah s aktuálnym dianím v spoločnosti, s každodennou žitou skúsenosťou žiaka a konkrétnej triedy. V tomto zmysle prierezové témy pr iaznivo ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania funkčných kompetencií žiakov. Prierezové témy sa môžu realizovať ako súčasť učebného obsahu vyučovacích predmetov alebo prostredníctvom samostatných projektov, seminárov, vyučovacích blokov, kurzov a pod. Súčasne prierezové témy môžu tvoriť samostatný vyučovací predmet z rámca voliteľných (disponibilných) hodín. Obidve formy sa môžu aj ľubovoľne kombinovať. Účinnosť pôsobenia prierezových tém sa môže zvýšiť relevantnými mimoškolskými aktivitami.
V primárnom vzdelávaní majú prierezový charakter nasledujúce témy:
Osobnostný a sociálny rozvoj,
Výchova manželstvu a rodičovstvu,
Enviromentálna výchova,
Mediálna výchova,
Multikultúrna výchova,
Regionálna výchova a ľudová kultúra,
Dopravná výchova výchovak bezpečnosti v cestnej premávke
Ochrana života a zdravia.
5.2.1 Osobnostný a sociálny rozvoj
Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj má nadpredmetový charakter, prelína sa celým vzdelávaním. Jej hlavným cieľom je rozvíjať osobnosť žiakov predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt. Prostredníctvom nej sa zároveň s vedomostným rozvojom žiakov cielene rozvíjajú aj ich osobné a sociálne kompetencie. Umožňuje žiakom rozmýšľať o sebe, o svojom živote, vzťahoch s ľuďmi a smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a tiež k rešpektovaniu názorov, potrieb a práv ostatných. Usmerňuje ich v tom, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k pozitívnej sociálnej klíme školy a dobrým vzťahom medzi pedagógmi a žiakmi .
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
· porozumel sebe a iným;
· optimálne usmerňoval vlastné správanie a prejavovanie emócií ;
· uprednostňoval priateľské vzťahy v triede i mimo nej;
· osvojil si, využíval a ďalej rozvíjal zručnosti komunikácie a vzájomnej spolupráce;
· nadobudol základné prezentačné zručnosti osvojené na základe postupného spoznania
svojich predpokladov a uplatňoval ich pri prezentácii seba a svojej práce ;
· získal a uplatňoval základné sociálne zručnosti pre optimálne riešenie rôznych situácií ;
· rešpektoval rôzne typy ľudí, ich názory a prístupy k riešeniu problémov;
· uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom živote.
5.2.2 Výchova k manželstvu a rodičovstvu
Dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja žiakov na 1. stupni je príprava na zodpovedné medziľudské vzťahy, manželstvo a rodičovstvo.
Prierezová téma Výchova k manželstvu a rodičovstvu je zameraná na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. Pri realizácii tém je nevyhnutné vychádzať zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede, ich veku, zrelosti, vývinového štádia. Podmienkou je taktný a citlivý prístup pedagóga. Škola môže využiť aj pomoc alebo služby relevantných odborníkov.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:
· osvojil základné poznatky o biologických, psychických a sociálnych zmenách, ktoré ovplyvňujú vývin jeho
osobnosti v súčasnosti i v budúcnosti;
· získal základné predpoklady pre zodpovedné rozhodnutia v oblasti medziľudských vzťahov;
· uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového
správania vo svojom (každodennom) živote.
5.2.3 Environmentálna výchova
Environmentálna výchova sa ako prierezová téma prelína všetkými predmetmi, ale najmä prvoukou, prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou výchovou. Umožňuje žiakom získať vedomosti, zručnosti, postoje a návyky k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný život na Zemi. Vedie ich na veku primeranej úrovni ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov človeka, organizmov a životného prostredia. Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti, ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými (primeranými a vhodnými) činnosťami – chrániť rastliny, mať kladný vzťah k domácim zvieratám a pod.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:
· osvojil základné pravidlá a zručnosti pre správanie sa v prírode s ohľadom na
organizmy a ich životné prostredie;
· rozpoznal hlavné zmeny vo svojom okolí na základe pozorovania prírody;
· rozpoznal hlavné charakteristiky rôznych druhov životného prostredia;
· poznal a vyberal konkrétne možnosti smerujúce k ochrane a
zlepšeniu svojho životného prostredia;
· podieľal sa aktívne na zveľaďovaní životného prostredia školy a jej okolia;
· správal sa šetrne k prírodným zdrojom, uskromnil sa v
spotrebe, ktorá zaťažuje životné prostredie.
5.2.4 Mediálna výchova
Médiá predstavujú významný faktor, ktorý vplýva na vývin osobnosti a socializáciu detí. Stali sa integrálnou súčasťou ich života, pričom si neuvedomujú dostatočne ich vplyv.
Hlavným cieľom Mediálnej výchovy je položiť základy mediálnej gramotnosti žiakov a postupne zvyšovať úroveň schopností kriticky prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov. Mediálna výchova dáva žiakom príležitosť a priestor na základnú orientáciu v mediálnom svete, osvojenie si stratégií zaobchádzania s rôznymi druhmi médií, ako aj osvojenie si kritického a bezpečného prístupu pri ich využívaní na veku primeranej úrovni.
Dôležitou úlohou mediálnej výchovy na 1. stupni je vychádzať z bezprostredných skúseností žiakov s médiami a vytvoriť pre žiakov príležitosti na ich spracovanie.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:
· uvedomil význam a vplyv médií vo svojom živote a v spoločnosti ;
· pochopil a rozlíšil pozitíva a negatíva využívania, vplyvu médií a ich produktov;
· osvojil zodpovedný prístup pri využívaní médií na komunikáciu a vytváranie
vlastných mediálnych produktov;
· nadobudol základy zručností potrebných na využívanie médií .
5.2.5 Multikultúrna výchova
S aktuálnou realitou celosvetovej globálnej spoločnosti a s multikultúrnym charakterom
slovenskej spoločnosti sa spájajú riziká predsudkov a stereotypov, ktoré sa prejavujú v rôznych
podobách neznášanlivosti, rasizmu či xenofóbie. Žiaci sú každodenne vystavení rôznym
kultúrnym vplyvom a dostávajú sa do kontaktu s príslušníkmi rôznych kultúr. Prostredníctvom
spoznávania svojej kultúry a iných kultúr, históri e, zvykov a tradícií sa naučia rešpektovať tieto
kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať.
Pri realizácii Multikultúrnej výchovy sa odporúča využívať také didaktické postupy a metódy,
ktoré neučia stiera ť medzikultúrne rozdiely, ale pochopiť ich a akceptovať, ako aj rešpektovať ľudské práva.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
· rešpektoval prirodzenú rozmanitosť spoločnosti;
· spoznával rozličné tradičné aj nové kultúry a subkultúry;
· akceptoval kultúrnu rozmanitosť ako spoločenskú realitu;
· uplatňoval svoje práva a rešpektoval práva iných ľudí.
5.2.6 Regionálna výchova a ľudová kultúra
Prierezová téma Regionálna výchova a ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou
Multikultúrna výchova , ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným
hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Poznanie svojho regiónu, jeho
kultúrneho a prírodného bohatstva prispieva k formovaniu kultúrnej identity a postupnému
rozvíjaniu historického vedomia žiakov. Regionálna výchova a ľudová kultúra má potenciál byť
súčasťou obsahu všetkých povinných predmetov, najmä prvouky, prírodovedy, vlastivedy,
slovenského jazyka a literatúry, výtvarnej výchovy, hudobnej výchovy a etickej výchovy, alebo
sa môže realizovať prostredníctvom voliteľného vyučovacieho predmetu 7. Vhodnými formami sú tiež projekty, exkurzie, tematické vychádzky v regióne a pod. Vlastná realizácia prierezovej témy si vyžaduje zmeny aj v procesuálnej zložke výchovy a vzdelávania – vo vyučovacích metódach a organizačných formách .
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
· rozširoval a rozvíjal svoje znalosti o
historických, kultúrnych prírodných hodnotách svojho
regiónu;
· vytváral si pozitívny vzťah k svojmu bydlisku, obci, regiónu a krajine;
· rozvíjal svoju národnú a kultúrnu identitu.
5.2.7 Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
Zámerom Dopravnej výchovy – výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke je pripraviť
žiakov na bezpečný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov.
Výučba sa uskutočňuje najmä v rámci predmetov prvouka a vlastiveda, v objekte školy, na detskom dopravnom ihrisku alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
· pochopil funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne
záväznými právnymi predpismi na veku primeranej úrovni;
· osvojil si zásady, nadobudol spôsobilosti a praktické zručnosti bezpečného pohybu v
cestnej premávke (chôdza, jazda na bicykli...);
· pochopil význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej
premávke a prakticky zvládol základné úlohy údržby bicykla;
· uvedomil si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich
bezpečnosť cestnej premávky.
5.2.8 Ochrana života a zdravia
Zámerom prierezovej témy Ochrana života a zdravia je viesť žiakov k ochrane svojho zdravia a života, ti ež zdravia a života iných ľudí prostredníctvom teoretických a praktických poznatkov, zručností v sebaochrane, poskytovania pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Na veku primeranej úrovni integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na zdravý životný štýl a ochranu života a zdravia v mimoriadnych a nepredvída teľ ných situáciách. Na 1. stupni sa realizuje prostredníctvom vyučovacích predmetov telesná a športová výchova, prvouka, prírodoveda, vlastiveda, výtvarná výchova , ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier. Didaktické hry, ktoré sa uskutočňujú v každom ročníku 1. stupňa raz ročne v trvaní 4 hodín, slúžia na praktické osvojenie si učiva .
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak :
· rozpoznal nebezpečné situácie ohrozujúce život a zdravie;
· osvojil si praktické zručnosti v sebaochrane;
· pochopil dôležitosť poskytnutia pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života ;
· vedel vhodne zareagovať v prípade potreby poskytnutia prvej pomoci;
· osvojil si základné činnosti súvisiace s pohybom a pobytom v prírode;
· rozvíjal svoju telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť v prírodných podmienkach.
6 Vzdelávacie štandardy
Vzdelávacie štandardy vymedzujú požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho časového intervalu – ročníka, stupňa. Tieto požiadavky sú formulované ako kompetencie, ktorých súčasťou sú vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, postoje a hodnoty v kontexte vymedzeného obsahu vzdelávania. Obsahujú štruktúru učebných cieľov, výkonové požiadavky a vymedzený rámcový učebný obsah. Vzdelávacie štandardy je nevyhnutné chápať ako základné východisko k mnohostranne chápanej výučbe, preto výučbu nemožno redukovať len na ich mechanické plnenie. Predstavujú dôležitý podklad na realizáciu osobného plánovania, tvorby špecifickej stratégie a taktiky na výučbu jednotlivých predmetov, pričom je nevyhnutná kognitívna pestrosť a vytváranie panorámy myšlienkových možností ži akov. Z hľadiska vymedzeného učebného obsahu je kľúčovým prvkom uvedomovanie si pojmov, vzťahov medzi nimi. Následne je žiaduce tieto pojmy a vzťahy med zi nimi spolu s funkčnými fakt mi názorne zobrazovať do pamäťových myšlienkových máp, ktoré sa potom stá vajú základným prostriedkom efektívnejšieho upevňovania a systematizácie.
7 Vnútorný systém hodnotenia
Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti:
7. 1 Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov
Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.
Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.
Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiaka dodržiavame Zákon 245/2008 a Metodický pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základnej školy 22/2011. Žiaci s mentálnym postihnutím sa hodnotia podľa Metodického pokynu - 32/2011 na hodnotenie žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia ISCED - 1.
Okrem sumatívnych výsledkov sa sústredíme na rozpracovanie formatívneho hodnotenia výsledkov žiakov formou hodnotiaceho portfólia.
Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných.
Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka.
Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania.
Žiakov 1. – 4. ročníka ZŠ budeme klasifikovať známkou vo všetkých vyučovacích predmetoch. Povinné práce v hodnotiacom portfóliu Písomné práce z matematiky a slovenského jazyka, anglického jazyka, prírodovedy, vlastivedy – vstupné, polročné, záverečné previerky, kontrolné diktáty podľa plánu MZ.
Voliteľné – vychádzame z toho, čo je obsahom vzdelávania Návrh triedneho poriadku. Zapájanie do projektov školy a do ročníkového projektu. Výsledky zo súťaží. Nácvičné diktáty, rozcvičky z matematiky, výsledky prác výtvarnej výchovy, pracovného vyučovania.
|
7. 2 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov
Hodnotenie pedagogických zamestnancov bude prostredníctvom:
testy zadané naraz vo všetkých paralelných triedach, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy a pod).
vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod.
„otvorené hodiny“).
|
7.3 Hodnotenie školy
Cieľom hodnotenia je, aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na ne kladené. A jednak aj preto, aby aj škola alebo verejnosť vedela ako dosahuje ciele, ktoré sú na žiakov kladené v ŠVP.
Dôraz je kladený na dve veci:
Vlastné hodnotenie školy je zamerané na:
vzdelávacom programe a ich reálnosť a stupeň dôležitosti.
výsledky, včítane návrhov a opatrení.
Monitorujeme pravidelne:
Kritériom pre nás je:
Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:
SWOT analýza školy
8 Školský učebný plán
Poznámky: Učebný plán vypracovaný na základe ŠVP Rámcový učebný plán pre základné školy s vyučovacím jazykom slovenským - ISCED 1. Delenie tried: Každý ročník má samostatnú triedu, vyučovacie predmety nie je potrebné deliť vzhľadom na optimálne počty žiakov v triedach.
|
9 Osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
V zmysle platnej legislatívy je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami žiak, ktorý má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód, prostredia a prístupov) vo výchove a vzdelávaní pre žiaka. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo vývinu žiaka v sociálne znevýhodňujúcom prostredí, ktorých zohľadnenie mu zabezpečí rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj schopností, osobnosti, ako aj dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je spravidla:
a./ žiak so zdravotným znevýhodnením, t. j.
· žiak so zdravotným postihnutím (s mentálnym postihnutím, so sluchovým
postihnutím, so zrakovým postihnutím, s telesným postihnutím, s narušenou
komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vý vinovými
poruchami, s viacnásobným postihnutím);
· žiak chorý alebo zdravotne oslabený, žiak s vývinovými poruchami (poruchou
aktivity a pozornosti, s vývinovou poruchou učenia, žiak s poruchou správania);
b./ žiak zo sociálne znevýhodneného (znevýhodnujúceho) prostredia;
c./ žiak s nadaním.
Na efektívne vzdelávanie a saturáciu potrieb žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je potrebné zabezpečiť:
podľa individuálneho vzdelávacieho programu, individuálnu a skupinovú prácu,
používanie špeciálnych metód a foriem vyučovania, úpravu vzdelávacieho obsahu,
zaradenie špecifických vyučovacích predmetov, špecifický postup v hodnotení
vzdelávacích výsledkov, apliká ciu alternatívnych foriem komunikácie, úzku
spoluprácu s rodičmi a ďalšie, v závislosti od individuálnej potreby konkrétneho
žiaka, vyplývajúcej z odbornej diagnostiky;
pomôcky, kompenzačné pomôcky, prístroje, úpravu prostredia (napr. bezbariérový
prístup );
liečebného pedagóga, asistenta učiteľa, školského psychológa, ďalej nižší počet
žiakov v triede, v prípade individuálnej integrácie zníženie maximálneho počtu
žiakov v triede, odborná príprava učiteľov;
d./ finančné zdroje na zabezpečenie špeciálnych materiálnych,
odborných a personálnych podmienok.
9.1 Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhod nením
Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje:
· v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre žiakov s rovnakým druhom
zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno -vzdelávacieho procesu sa môže
uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy; niektoré vyučovacie
predmety alebo činnosti môže žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy;
· v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými žiakmi školy , ak je to
potrebné, podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom so zdravotným znevýhodnením špecifické podmienky pre ich úspešné vzdelávanie a saturovanie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, najmä:
· zaradiť do školských vzdelávacích programov škôl , v ktorých sa vzdelávajú ži aci
so zdravotným znevýhodnením špecifické predmety, ktorými možno žiakovi,
vzdelávanému formou školskej integrácie, nahradiť voliteľné (disponibilné)
predmety, alebo iné vyučovacie predmety, podľa odporúčania školského zariadenia
výchovného poradenstva a prevencie;
· podľa druhu zdravotného znevýhodnenia a individuálnej potreby uplatňovať alternatívne
formy komunikácie (posunkový jazyk, Braillovo písmo, alternatívna augmentatívna
komunikácia a iné );
· umožniť rozdelenie triedy na 2 skupiny v prípade integrácie žiakov s poruchami správania;
· dať možnosť učiteľovi flexibilne prispôsobiť rozsah a štruktúru vyučovacej hodiny zohľadňujúc momentálny
psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré
sú dôsledkom ich zdravotného znevýhodnenia;
· vypracovať individuálny vzdelávací program v prípade, že žiak nemôže vzhľadom na
svoje zdravotné znevýhodnenie plniť požiadavky prí slušného vzdelávacieho programu
v špeciálnej škole alebo špeciálnej triede.
Základné podmienky vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením v bežných triedach (integrované vzdelávanie):
· zabezpečiť odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky zodpovedajúce individuálnym potrebám žiaka so zdravotným
znevýhodnením a tiež systematickú spoluprácu školy so školským zariadením
výchovného poradenstva a prevencie alebo špeciálnou školou;
· vypracovať individuálny vzdelávací program pre integr ovaného žiaka, za ktorý
zodpovedá triedny učiteľ v spolupráci s vyučujúcim daného predmetu, školským
špeciálnym pedagógom a školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie;
· využívať disponibilné hodiny na zavedenie špecifických predmetov, príp. na
individuálne alebo skupinové vyučovanie v predmetoch, v ktorých sa žiaci vzdelávajú podľa individuálneho vzdelávacieho programu;
· vyučovať za pomoci školského špeciálneho pedagóga žiakov so zdravotným
znevýhodnením individuálne alebo v skupinkách na vyučovaní alebo mimo triedy,
pričom obsah, formy a postup vyučovania sa konzultuje s príslušným učiteľom;
· zabezpečiť v rámci vyučovania možnosť individuálnej práce s vybranými žiakmi
prostredníctvom školského špeciálneho pedagóga, liečebného pedagóga, logo péda,
školského psychológa s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie
alebo reedukácie postihnutia, narušenia.
Kompletný obsah a špecifiká vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením sa
nachádzajú v nasledujúcich vzdelávacích programoch10 :
· Vzdelávací program pre žiakov so sluchovým postihnutím;
· Vzdelávací program pre žiakov so zrakovým postihnutím;
· Vzdelávací program pre žiakov s telesným postihnutím;
· Vzdelávací program pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou;
· Vzdelávací program pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými
poruchami;
· Vzdelávací program pre žiakov chorých a zdravotne oslabených;
· Vzdelávací program pre žiakov hluchoslepých;
· Vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia;
· Vzdelávací program pre žiakov s poruchami aktivity a pozornosti;
· Vzdelávací program pre žiakov s viacnásobným postihnutím;
· Vzdelávací program pre žiakov s poruchami správania;
· Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím.
9.2 Výchova a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
Sociálne znevýhodnené (znevýhodňujúce) prostredie ( ďalej aj „ SZP“ ) definujeme ako
„prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne (jazykové, kultúrne) podmienky neposkytuje dostatok
primeraných podnetov pre kognitívny rozvoj di eťaťa a nepodporuje jeho efektívnu socializáciu
a osobnostný rozvoj“.
Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je znížiť alebo odstrániť potenciálne
hendikepy, ktoré vyplývajú z tohto znevýhodnenia tak, a by sa vytvorili podmienky pre efektívne
vzdeláva nie a zabezpečil sa ich rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu.
Možnosti kompenzácie znevýhodňujúceho prostredia v škole:
· prispôsobenie metód a postupov pri vzdelávaní tak, aby sa eliminovali
a kompenzovali obmedzenia žiaka spôsobené znevýhodňujúcim pro stredím,
využívanie individuálneho prístupu;
· včasné riešenie vzdelávacích problémov, využívanie pomoci asistenta
učiteľa a iné dostupné možnosti pomoci odborníkov;
· motivovanie a vytváranie podmienok pre žiakov zo SZP a ich rodičov pre pravidelnú
dochádzku na vyučovanie;
· príprava aktivít, v ktorých môžu žiaci prejaviť a uplatniť svoje schopnosti;
· nižší počet žiakov triede.
Vzdelávanie žiakov zo SZP sa uskutočňuje v bežných triedach (spoločne s ostatnými
žiakmi triedy). V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program pre
konkrétneho žiaka (vypracovaný na jeden, viacero alebo aj všetky pred mety). Tento program
vypracúva triedny učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom, asistentom učiteľa, prípadne
ďalšími zainteresovanými odbornými pra covníkmi podľa potreby.
9.3 Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním
Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním je dosiahnuť optimálny rozvoj ich
nadania a pripraviť ich na tvorivé využitie tohto nadania v prospech spoločnosti. Okrem rozvoja
výkonových ch arakteristík nadania je potrebné venovať rovnakú pozornosť aj osobnostnému
rozvoju nadaných žiakov, najmä v oblasti ich emocionality a sociálnych vzťahov.
Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním sa uskutočňuje v:
osemročných gymnáziách so zameraním na rozvoj všeobecného intelektového nadania;
a./ triedach so zameraním na rozvoj všeobecného intelektového nadania;
b./ triedach s rozšíreným vyučovaním prírodovedných, spoločenskovedných alebo
esteticko-výchovných predmetov;
c./ športových triedach;
d./ triedach základných škôl alebo osemročných gymnázií spolu s ostatnými
žiakmi školy (školská integrácia).
Žiaci tried podľa ods. 3 písm. a) a b) môžu časť vyučovania absolvovať mimo týchto tried spolu s ostatnými žiakmi školy. Žiaci s nadaním vzdelávaní v triedach podľa ods. 3 pís m.d) postupujú podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu. Pre nadaného žiaka, ktorý je vzdelávaný v bežnej triede základnej školy alebo osemročného gymnázia (integrované vzdelávanie) treba vypracovať individuálny vzdelávací program. Ak je v triede integrovaná skupina nadaných žiakov s rovnakým druhom nadania, môžu byť individuálne vzdelávacie programy všetkých týchto žiakov rovnaké.
Podmienkou zaradenia žiaka do športovej školy alebo triedy je úspešné absolvovanie
talentových skúšok, nie vyjadrenie zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Žiak bez
tohto vyjadrenia nie je pokladaný za žiaka so špeciálnymi výchovno -vzdelávacími potrebami.
Triedy s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov možno zriaďovať aj pre tých
nadaných žiakov, ktorí neboli diagnostikovaní ako žiaci so špeciálnymi výchovno -vzdelávacími
potrebami, ale vybraní na základe kritérií určených riaditeľom školy. Za triedy pre žiakov
s nadaním sú pokladané iba tie triedy, ktorých žiaci boli ako nadaní diagnostikovaní centrom
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Vo všetkých organizačných formách vzdelávania postupujú nadaní žiaci, ktorí majú
okrem nadania špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajúce zo zdravotného
znevýhodnenia alebo sociálne znevýhodneného prostredia, podľa individuálneho vzdelávacieho
programu, ktorý má okrem rozvoja nadania zabezpečiť aj kompenzáciu obmedzení žiaka. Pri
jeho príprave spolupracuje triedny učiteľ s príslušným odborným zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Ak je nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením, môže byť do jeho vzdelávania zapojený aj asistent učiteľa.
Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom s nadaním
špecifické podmienky pre úspešné rozvíjanie ich nadania a optimalizáciu vývinu ich osobnosti,
najmä:
· špecifikovať v školskom vzdelávacom programe, resp. v individuálnom vzdelávacom
programe ciele vzdelávania s ohľadom na druh a stupeň rozvíjaného nadania a na
potrebu všestranného osobnostného rozvoja nadaných žiakov;
· zabezpečiť vzdelávanie nadaných žiakov materiálne, metodicky i personálne;
· spolupracovať so psychológom, v prípade umelecky nadaných
žiakov s odborným pedagógom konkrétnej umeleckej disciplíny a
športovo nadaných žiakov so športovým trénerom;
· akceptovať nadaných žiakov a rešpektovať špecifiká ich osobností a správania;
· dbať na všestranný rozvoj osobnosti nadaných žiakov, a to v oblasti
pohybovej, kognitívnej, motivačnej, vôľovej, emocionálnej, sociálnej i v oblasti
manuálnych zručností;
· zamestnávať žiakov zmysluplne, zadávať im stimulujúce úlohy a využívať
pedagogické postupy zamerané na rozvoj samostatnosti a tvorivosti žiakov , napr.
projektové vyučovanie;
· umožniť žiakom vzdelávanie pod vedením tútora alebo
vzdelávanie v konkrétnom predmete pod vedením učiteľa školy
vyššieho stupňa;
· akceptovať vlastné postupy žiakov, ktoré vedú k žiaducim výsledkom, aj
keď sa líšia od bežne používaných;
· viesť žiakov k realistickému hodnoteniu vlastných
schopností výsledkov svojej práce;
· viesť žiakov k vzájomnej spolupráci.
10 Povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie
Škola má zriadené a využíva tieto odborné učebne: učebňu výpočtovej techniky (9 počítačov).
Vybavenie pomôckami sa zlepšilo vďaka účasti vo viacerých projektoch. Počas školského roka boli doplnené niektoré moderné učebné pomôcky, čo umožnilo tvorivejšie a efektívnejšie vyučovanie.
V rámci projektu Vzdelávaním pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít sme získali didaktický balíček pomôcok v sume 10 tis €. Škola dostala do vlastníctva aj dva interaktívne systémy.
Projekt Moderné vzdelávanie – digitálne vzdelávanie pre spoločensko -vzdelávacie predmety - zabezpečenie školy didaktickou technikou - notebook, zosilovače.
V rámci projektu Moderné vzdelávanie škola získala interaktívnu tabuľu a notebook.
Obecný úrad spolupracuje pri opravách budovy školy a úpravy jej okolia. Škola nemá telocvičňu, preto telesná výchova prebieha v triedach, na chodbe a v lete na školskom dvore. Školské stravovanie je zabezpečené v priestoroch školy.
Priestorové vybavenie
· kancelárie riaditeľa školy
· Zborovňa spoločná s riaditeľňou
· kabinet pre učiteľov (priestor pre odkladanie pomôcok)
c.zamestnancov poskytujúcich odborné služby a pomoc pedagógom
· kancelárie pre prácu personálu poskytujúceho odborné služby a pomoc pedagógom
alebo žiakom ;
· Miestnosť pre nepedagogických zamestnancov;
· sociálne zariadenia pre žiakov a zamestnancov;
· šatne alebo iné priestory na odkladanie odevov a prezúvanie obuvi ;
· pre učebné pomôcky;
· didaktickú techniku;
· skladové priestory;
· archív;
· knižnica alebo priestor pre knižnicu vybavený knižničným fondom, IKT zariadením
a pripojením na internet ;
· učebne;
· odborné učebne;
školské ihrisko;
· školská budova;
· školská jedáleň;
· školský dvor;
· priestory pre školský klub detí ;
· priestor pre riešenie zdravotných problémov.
Povinné učebné priestory škôl a ich vybavenie
Učebné priestory
P.č. Názov učebného priestoru
Základné vybavenie učebne
Učebňa
Počet na
Názov vybavenia učiteľa triedu/
skupinu
stôl 1
stolička 1 podľa počtu žiakov
školské lavice - podľa počtu žiakov
skriňa - 1
didaktické pomôcky (podľa predmetov) - podľa potreby
nástenka - 1
školská tabuľa - 1
magnetická tabuľa - 1
zdroj napätia a prúdu - 1
USB kľúč, externý disk 1 -
PC/notebook - podľa potreby
Wi-Fi router - 1
interaktívna tabuľa - 1
dataprojektor - 1
audio prehrávač - 1
Vybavenie multimediálnej učebne
Názov vybavenia Počet na
učiteľa triedu/
skupinu
stôl 1 -
stolička 1 17
školské lavice - 17
skriňa - 1
interaktívna tabuľa - 1
- podľa
didaktické pomôcky potreby
zdroj napätia a prúdu - 1
nástenka - 1
dataprojektor - 1
PC/Notebook 1 17
reproduktory, slúchadlá 1 17
ozvučenie, Hi -Fi technika - 1
multifunkčné zariadenie - 1
USB kľúč/externý disk 1 -
digitálny fotoaparát/kamera - 1
prístup na internet - 18
Wi-Fi router - 1
11 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
V škole je prevádzkový poriadok, ktorý spĺňa požiadavky vhodnej štruktúry pracovného režimu a odpočinku, rešpektuje hygienu učenia sa a zdravého prostredia učební. Dbáme na vhodný stravovací a pitný režim. Pred prázdninami, na začiatku školského roka, pred prácou na vyučovacích hodinách, kde môže dôjsť k úrazom, školíme žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia.
V škole boli prevedené revízie všetkých zariadení a vyhovujú bezpečnosti a ochrane zdravia.
Pri organizácia výletov, exkurzií, školy v prírode ako aj organizácia iných súčastí výchono-vzdelávacej činnnosti škola sa riadi platnou legislatívou (Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení vyhlášky č. 224/2011 Z. z.), dôležitou podmienkou je informovaný súhlas zákonného zástupcu žiaka.
Školský vzdelávací program, ktorý vychádza zo Štátneho vzdelávacieho programu, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 6. 2. 2015 pod číslom 2015 5129/1758:1-10A0 pre základné školy s platnosťou od 1. 9. 2015, bol prerokovaný a schválený Pedagogickou radou dňa 26. augusta 2015.
_________________________________
riaditeľka ZŠ s MŠ Mgr. Miloslava Lipková
Školský vzdelávací program bol prerokovaný a schválený Radou školy dňa 30. septembra 2015.
__________________________________
predseda Rady školy Mgr. Viera Tkáčová
Obec Poša, ako zriaďovateľ ZŠ s MŠ Poša v zastúpení starostom obce schvaľuje Školský vzdelávací program dňa 30. septembra 2015.
_________________________________
starostka obce Mgr. Tadeáš Malý